Michal Lehoczki
Narozen 1943 v Maďarsku, 1947 se rodina přestěhovala na Slovensko, ve 13-ti letech nastoupil na studia do Martina. Pracoval jako konstruktér. Hraje ochotnícké divadlo- činoherectví a loutkoherectví. Recituje a píše poezii. Je členem martinského literárního klubu Duria a členem Literárního klubu Hany Zelinové ve Vrútkách. Pravidelně přispívá do sborníku a jiných občasníků klubu. V roce 2018 vydal vlastním nákladem sbírku poezie Ruže a tŕne lásky. Od roku 1956 žije v Martině .
Predveľkonočný pozdrav pre Všetkých, čo ich poznám a chýba mi spoločné stretávanie.
Preto aj ten "COVID 19 ". Ďakujem. Michal
Holúbok
Vždy, keď mi holúbok
na parapet sadne,
mrvím mu omrvinky,
spolu aj s clivotou
nad jeho slobodou -
a my sme na dne.
Načiahnem k nemu ruku,
len tak, je to skúška,
či sa s pazúrikom
dotkne mojej dlane.
Ja som s náhubkom,
holub je bez rúška.
Všetci sme holúbkovia
v domácej zlatej klietke,
s rovnakou túžbou :
kto klietku otvorí ?
Závidím voľný let
holubom poštovým.
Ovečky a pastier
Ukuj si svoje šťastie,
polož ho na kovadlinu,
vytepaj si z neho
srdce do zvona
a hľadaj svoj spiežovec.
Čaká na srdce,
lebo bez neho
je iba príveskom
a ovcu zo stáda
ukradnú vlci.
Staré časy
Lačniem,
za pohľad tvoj lačniem,
hľadám slnko v očiach.
Chýba mi drsná chuť
mozoľnatých dlaní,
večerná modlitba
s tebou odriekaná.
Denne,
starým husím krídlom
po kútoch vymetám.
Hľadám náš batôžtek,
zákutia čarovné,
biely dym spomienok
a pršanie lásky.
Sám som,
všade ťa čítam.
Keď mesiac je v splne,
podobá sa tebe
a vtedy sa mi vidí,
že znova sme spolu.
Zas mám kľúč k domovu.
Plamienok,
sviečka zapálená.
Dnes horí voňavo.
Obláčik prikúzli
staré časy s tebou.
Som trochu namäkko -
Otvára sa nebo...
ukázka ze s bírky Ruže a tŕne lásky
Na vychádzke
Za ruku som ju vzal
pod brezami v háji.
Vlastne,
ona sama sa ponúkla.
Nebolo to v máji,
bolo babie leto
a pri horskej studni
vyznávali sme si
mokrú lásku z dlaní.